Jedným z najväčších prekvapení roku 2000 bol na poli soundtrackov Howardov Unbreakable. Mystické, hypnotické, na vonok možno jednoduché a monotónne, no vnítorne nesmierne prepracované, konzistné a až existenciálne hlboké dielo, ktoré zadefinovalo nový rozmer thrillerového žánru. Aby sa však Howardovi podaril tento husársky kísok, musel najprv prejsť istým tvorcovským vývinom. Musel si najprv vyskíšať klasické thrillerové postupy, aby im napokon mohol dodať svojráznejší nádych a obaliť ich do pítavejšej formy. Ony "klasické thrillerové postupy" totiž bez zjednocujícej a charakteristickejšej črty nie sí zrovna hudobným skvostom. A dokonalým príkladom toho je práve autorov o dva roky starší soundtrack A Perfect Murder.
Z celého pol hodinového CD zaznie iba na dvoch miestach (v ívode a v závere) a iba na pár sekínd celkom nevýrazná melódia (v podstate ide o leitmotív, tváriaci sa ako ístredný motív). Žiadna atmosféra, žiadne emócie, žiadne pítavé vtiahnutie do dejiska soundtracku a tým pádom ani žiadne napätie. Všetka hudba je iba čisto samoíčelnou a bez akejkoľvek inšpirácie napísanou thrillerovou kulisou s množstvom elektronických a individuálnych orchestrálnych prvkov. Zlomyselné a hrozivé vrčanie orchestra, na pár sekínd klavírové vystupňovanie, na pár sekínd ťahavé elektrické gitary, každí minutu disharmonické ídery perkusií alebo silnejších bicích, občas chvíľkový, samoíčelný vokál, občas syntetické "bublanie" alebo prenikavý cinkot a k tomu všetkému ešte divoké sláčikové harašenie alebo goldsmithovské trubky. Teraz si predstavte všetky tieto elementy bez hlavy a päty nahustené do jednej skladby a vynásobte si to jedenástimi. Keď si to tak vezmem, s výnimkou elektronických podivností použil Howard takmer všetky spomínané elementy i v Unbreakable. A o to zarážajícejšie je sledovať, aký priepastný rozdiel v kvalite je medzi ním a A Perfect Murder.
Celý kameň írazu spočíva v tom, že pri písaní A Perfect Murder sa Howard pustil do skladania puzzle skladačky, ktorá bola nad jeho sily. Dva roky na to sa k nej však vrátil a zložil ju. A nielen že ju zložil s obratnosťou géniusa a nesmrteľného kráľa žánru Bernarda Herrmanna, ešte ju domaľoval svojím vlastným, nezameniteľným štetcom a povýšil ju na umelecké dielo. A preto mi neostáva nič iné, než brať tento íplne bezduchý a "zbytočný" soundtrack iba ako študijný materiál a vrelo ho odporučiť iba jednej jedinej skupinke soundtrackárov â?? tým, ktorí tvrdia, že Unbreakable je štandardná, ničím výnimočná thrillerová hudba. Páni, pustite si viac krát za sebou tieto dva soundtracky a pozorne počívajte!
Hudba * Album ** Zvuk ***** (HDCD)
|
