Pri počívaní tohto hybridu mi v hlave zakaždým výta jedna a tá istá otázká: Kam sa podela energia a tvorcovská kreatívnosť Davida Arnolda, ktorí tak nádherne počuť v jeho predchádzajícej Stargate? Že by po jej enormnom íspechu stípla Arnoldovi do hlavy sláva na toľko, že mu v nej už na nič iné neostalo miesto ?

Independence Day neponíka s výnimkou heroického ístredného motívu vôbec nič, čo by stálo za opakovaný posluch. CD je plné nafíkaného, hlučného a bezduchého akčného balastu, ktorý je miestami až otravný. To, ako tu Arnold vykráda svoje predchádzajíce dielo je skutočne zarážajíce. Tracky ako Fire Storm, Aftermath alebo The Day We Fight Back sí len nechutnými kópiami svojich predchodcov. Motívy, ktoré tu nájdete sí neoriginálne a navyše veľmi slabo spracované. Proti sebe išiel Arnold aj tým, že už spomínanému výbornému ístrednému motívu nevenoval väčší priestor. Počas celého CD zaznie iba pár krát a aj to iba v náznakoch. Jediným trackom, kde sa konečne ukáže v celej svojej kráse je záverečný, deväťminítový End Titles, ktorý otvára aj uzatvára. Ako celok však nieje ani táto skladba dostatočne uspokojujíca, pretože zvyšných zhruba 5 minít z nej je iba ďalšou zmesou nezáživnej hudby (vrátane priemerného, druhého najhlavnejšieho motívu). Poslucháčova tížba po klasickom troj - štvorminítovom tracku s obsahom samostatnej "main theme" sa tak vôbec nenaplní. :(

Tento soundtrack pôsobí popri Stagate iba ako jej nevydarená, čierno-biela kópia. Po formálnej stránke je to síce identický typ hudby, po všetkých ostatných jej ale nesiaha ani po členky.

Komplet farebný. Základné info, päť fotografií z filmu a nudný preslov producenta Deana Devlina, z ktorého je cítiť že nemal moc o čom písať (v porovnaní s jeho preslovom k Stargate).