Eric Demarsan je pomerne neznáme meno vo filmovej hudbe napriek tomu, že má za sebou takmer 40-ročnú kariéru v tomto odvetví filmového priemyslu. Často je nazývaný ako "bratranec" Francoisa de Roubaixa, pre ktorého robil orchestrácie pri mnohých príležitostiach. A ako sám Demarsan tvrdí: Aj napriek tomu, že som bral hodiny kompozície na konzervatóriu, podobne ako Francois aj ja som v prvom rade samouk a nikdy som sa nebál vecí, ktoré boli v hudbe tabu. Na druhej strane, vždy som či už vedome alebo nevedome pociťoval veľkú slobodu, v tom ako som vnímal harmóniu, v zložení orchestra, a v kombinovaní žanrov...Som šťastný, že som sa vzdelával v hudbe sám. A skutočne, v Demarsanovej hudbe počuť obrovskú slobodu, či už v klasicky ladených skladbách, v džezových kompozíciách alebo v skladbách spájajúcich obidva žánre.

1. L'ARMÉES DES OMBRES (Theme de Gerbier) 1969
V roku 1967 Demarsan dirigoval a aranžoval hudbu svojho kamaráta Francoisa de Roubaixa pre Melvillov film LE SAMOURAI. Už vtedy mu Melville povedal: Som si istý, že sa ešte stretneme Monsieur d'Marsan. O pár mesiacov sa ozval Melville znova so slovami: Dokončil som film o odboji. Príďte ma pozrieť a prineste mi nádhernú tému, ktorá bude vážna a zároveň romantická. A presne takú tému Demarsan zložil. Na úvod takmer klasicky znejúce husle, ktoré sú predohrou pre klavírom prevedenú melódiu, neskôr sa znova pridávajú husle, aby sa napojil akordeón, ktorý znova zahrá hlavný 16-tónový motív, spolu s husľovým pozadím, ktoré prejde v samotné prevedenie témy a v závere sa pridajú plechové nástroje. S hudby cítiť presne to, čo požadoval Melville od Demarsan - vážnosť a osudovosť, pocitovo pripomínajúce Schindler's List Johna Willliamsa.

2. LES SPÉCIALISTES (Brandon et Carella) 1985
V čase, keď ešte vládli akčným filmom Bemondo a Delon sa objavuje Patric Leconte so svojím filmom. Demarsan je inšpirovaný týmto novým "vzduchom" vo filmovom priemysle a skomponoval prvotriednu hudbu, čiastočne symfonickú a čiastočne džez-rockovú. A toto je skutočne Demarsanova parketa, ani jeden zo žánrov nie je v područí toho druhého a oba majú v skladbe svoje miesto. Po orchestrálnom úvode, zhruba po prvej minúte, dochádza k napojeniu bicích vo funkovom pomalom rytme a potom nastáva skutočne miešanie žánrov. Funkový bicí rytmus, elektrické gitary a tam, kde by poslucháč očakával sólo elektrickej gitary sa ozve husľová sekcia, a k tomu ešte basa. A trúbky nehrajú žiadny "funky riff", ale spolu s gitarou hrajú hlavnú melódiu.

3. CETTE FEMME-LÁ (Sequestration) 2003
Táto skladba pre film Guillaume Niclouxa je veľkolepá skladba pre zmiešaný zbor, orchester, spolu s výrazným nasadením dychovej sekcie, celá v takmer klasicistickom mozartovskom duchu.

4. UNE AFFAIRE PRIVÉE (Une affaire privée) 2002 spieva Marion Cotiliard
Znova kompozícia pre film Guillaume Niclouxa, tentokrát však pieseň, v spojení klavíru a príjemného hlasu Marion Cotiliard. Priam nebesky pokojná melódia sa takmer v polovici dočká refrénu s podporou klavíra, za ktoré by sa nehanbil ani Michel Legrand.

5. L'IBIS ROUGE (L'ibis rouge) 1975
Demarsan spolupracoval s Jean-Pierre Mockym celkovo šesťkrát. Pre film L'ibis rouge zložil Demarsan bláznivý valčík s organovým sólom, na pozadí rôznych syntetizátorov a perkusií. V prvej polovici sa skladba ešte nesie v pokojnom duchu, ale od druhej polovice sa akoby došlo k načerpaniu novej energie a organové sólo prevezme akordeón.

6. CLARISSA TV (Clarissa) 1998
Pre film Jacquesa Deraya zložil Demarsan znova klasicky ladenú kompozíciu. Samotný Demarsan odporučil Derayovi Schubertove kvartetá a ďalšie komorné skladby. Odtiaľ možno chápať Derayovo rozhodnutie, ktorý si vyžiadal aby hlavná téma bola kombináciou klavíra a huslí. Demarsan spojil klavír s husľovým kvartetom pre zobrazenie vnútorného sveta Marušky Detmers. A že je to tragický svet, to je cítiť zo samotnej skladby.

7. ROBERTE (Roberte , ce soir - suite) 1979
Pravdepodobne vrchol albumu a jedna z najobľúbenejších kompozícií samotného Erica Demarsana. Počas takmer siedmich minút, ako zneje skladba, sa človek nestačí čudovať ako nevšedne môžu byť skombinované jednotlivé sekcie orchestra. V divokom tango rytme vedeným husľovou sekciou spolu so sprievodom klavíra sa k orchestru pridávajú flauty a dva saxofóny. Znova Demarsanova parketa. Kombinácia klasického zvuku a "free" džezu, viazaná hudba a improvizácia. Hneď v úvode skladby sa v tango rytme rozbesnia husle a pridávajú sa flauty, ktoré podfarbujú daný rytmus, napája sa klavír a spolu s nim saxofóny a to všetko sa preplieta ešte len počas prvej minúty, aby na minútu a pol zaznela improvizácia dvoch saxofónov a potom sa zasa pridávajú husle, spolu s flautami, tympanmi a klavírom, znova znie hlavný motív, zatiaľ čo saxofóny improvizujú alebo hrajú hlavný motív. Celá skladba ma veľmi zaujímavé vyznenie, kedže husle hrajú netradične v spodných registroch a čelá vo vysokých, a k tomu ešte časť huslí hrajúca akoby džezovú basu. Každá nota má svoje miesto, a ako hovorí samotný Demarsan: Hudbu som skomponoval v jednom "ťahu" bez zbytočného premýšľania, len vedený inštinktom. Moje očakávania boli prekonané vďaka dvom "bláznivým" anglickým sólistom, ktorí hrali za hranicou čohokoľvek, čo som si predstavoval a napísal na papier.

8. LA LEGENDE DES SCIENES TV (Bleu gris) 1998
Majestátna, mohutná, pomalá symfonická hudba pre dokument o histórii a začiatkoch vedy s nádhernými vstupmi pre dychové nástroje takmer v Morriconeho štýle.

9. C'EST DUR POUR TOUT LE MONDE (C'est dur pour tout le monde) 1975
Šialené tempo husľových figúr spolu s bicími a syntetizátorové modulácie alá Roubaix hrajúce hlavný motív spolu s časťou husľového orchestra, so vstupmi plechovej sekcie - tak znie hudba, ktorú skomponoval Demarsan pre komédiu Christiana Giona.

10. LA FILLE DU GARDE-BARRIÉRE (Valse de Mone) 1975
Skladba začína nádhernou smutnou melódiou hranou klavírom vo valčíkovom tempe. Objavuje sa husľová sekcia, ktorá prechádza v husľové sólo v sprievode trúbky a klavíra, aby sa od polovice druhej minúty zmenila nálada skladby, keď sa objavuje náznak optimizmu vďaka hre klavíra a huslí a všetko to vyvrcholí veselým džezovým valčíkom s hlavnou melódiou hranou trúbkou v bigbandovom šate.

11. MOI VOULOIR TOI (Moi vouloir toi - genérique) 1985
Ďalší z vrcholov albumu a hudba na ktorú je Demarsan právom hrdý. Úvod: klavír, syntetické husle a saxofóny. Potom melódia hraná ľavou rukou klavíra, prejde do basovej melódie a pridávajú sa bicie vo funky rytme a energie skladby stúpa hlavne po kombinácii saxofónov, hrajúcich hlavnú melódiu s celou rytmickou zostavou. Všetko to trvá do polovice druhej minúty a potom Demarsan naservíruje "love theme" v prevedení klavíra, saxofónu s vynikajúcimi vstupmi basovej gitary.

12. L'OMBRE D'UNE CHANCE (L'ombre d'une chance - genérique) 1974
Ďalší film Jean Pierre Mockyho, pre ktorý Demarsan skomponoval valčík s použitím mandolín a jedna z tých hudieb, ktorá po vypočutí ostane v hlave pre svoju ľahkú optimistickú melódiu a vydarenú orchestráciu.

13. 5% DE RISQUE (La traque) 1980
V tejto skladbe Demarsan kombinuje syntetické zvuky s husľovým orchestrom, bicími, klávesami, elektrickou a basovou gitarou. Po úvode ako z hororu, kedy sa ozýva klavírna melódia na pozadí syntetických huslí, sa pridávajú rázne vpády "živej" husľovej sekcie spolu s hlavnou melódiou hranou klávesami a vstupmi basovej gitary, ktorá len podkresľuje celkový "groove" skladby. A skladba má skutočne "groove" bez toho aby to bola čisto funková alebo džezová záležitosť. Zasa jedna zo skladieb, kde Demarsan skvelo mixuje rôzne žánre a kde je cítiť slobodu v harmonizácii.

14. ATTETION, LES ENFANTS REGARDENT (Les enfants du soleil) 1977
Zaujímavá kompozícia s úvodom hraným na sklenenej harmonike a harpischordom ako vedúcim nástrojom. Celkové barokové vyznenie skladby posilňujú aj husľové figúry typické pre dané obdobie a sóla hrané na hoboji a klarinete.

15. L'INDISCRÉTION (Investigation) 1982
Hudobne "mladší brat" Morriconeho hudby pre film LE PROFESSIONNEL (1981), z rovnako pôsobivou melódiou a typickými "off-beat" vstupmi bicích nástrojov.

16. JUILLET EN SEPTEMBRE (Nostalgie de Juillet) 1988
Sébastien Japrisot (autor novely A Very Long Engagement), režisér filmu, oznámil Demarsanovi: Napíš mi hudbu s množstvom koní. Ako uvádza Demarsan, v skutočnosti chcel hudbu, kde by bolo počuť túžbu hlavnej postavy po Amerike a širokých, otvorených priestranstvách. A tak dochádza k spojeniu elektrických gitár s husľovým orchestrom a klavírom. A výsledkom je skvostná sonda do pocitov hlavne postavy s výrazným melancholickým podtónom.

17. L'HUMEUR VAGABONDE (Balade de l'humeur vagabonde) 1971 spieva Jeanne Moreau
Pesnička vo valčíkovom tempe s podkladom hraným na dvanástich klávesových nástrojoch. Netradičné a zaujímavé, a k tomu všetkému ešte aj hypnotický hlas Jeanne Moreau.

18. LE CERCLE ROUGE (Final inédit) 1970
Písanie o Le Cercle Rouge je nosením dreva do lesa, stačí si prečítať recenziu na ost.sk. :)

19. DERNIÉRE SORTIE AVANT ROISSY (Theme d'amour / Genérique) 1977
Tentokrát viac "popovo" orientovaná skladba zobrazujúca mestské násilie ako to bolo typické pre filmy danej doby a nechýba basová gitara, elektrické gitary, husľová sekcia a všetko to, čím bola definovaná hudba 70-rokoch. Veľmi nevšedne však pôsobia vstupy akordeónu ako sólového nástroja a hlavná téma hraná či už klávesami alebo elektrickou gitarou má svoje čaro. :)

20. SÉBASTIAN PARMI LES HOMMES TV (Theme de Sébastian) 1967
Ako hovorí Demarsan: Je to jednoduchá melódia...taktiež po orchestrálnej stránke: sólo piano a husle. Myslím, že som zložil aj originálnejšie skladby...Dúfam!

21. TITRE BONUS (La petite fille de l'hiver) spieva Johnny Hallyday
A na záver džezová pieseň, čo dodať viac? :)


Výber z Demarsanových diel z rokov 1968 - 2003 skvelo dokumentuje Demarsanovo skladateľské počiny, jeho vlastný štýl, ktorému je blízka lyrickosť Michela Legranda a zároveň sloboda pri komponovaní a zaujímave kombinovanie harmónii podobne ako to počuť u Roubaixa. A jeho vlastné plus spočíva v tom, že nerobí z jednotlivých hudobných žánrov otrokov kompozície. Rovnako nechá vyznieť symfonický orchester hrajúci v džezovej skladbe svoju časť, podobne ako džezové vstupy nepodriaďuje orchestru a všetko to napodiv pôsobí kompaktne a živo. Je len veľká škoda, že jeho meno nie viac známe aj v radoch fanúšikov filmovej hudby.


RACHMANINOV