Celý príbeh hudby k filmu LE CERCLE ROUGE Jean Pierre Melvilla začína jednoduchou vetou, ktorú povedal Melville Demarsanovi pri jednom z mnohých spoločných stretnutí "Idem točiť nový film, nebudeš k nemu skladať hudbu, kontaktoval som Michela Legranda." Týmto skončili Demarsanove návštevy na Rue Jenner, kde býval Melville. Samotný Demarsan bol sklamaný Melvillovým rozhodnutím po skvelej spolupráci na filme L´ARMÉE DES OMBRES. Avšak po niekoľkých mesiacoch sa Demarsanovi ozve Jean Pierre Melville, s tým, že sa mu nepáči hudba Michela Legranda, a či by nechcel robiť na jeho filme, ale na zloženie hudby by mal tri týždne. Demarsan so zmiešaným pocitmi ohľadom odmietnutia Legrandovej hudby, si vyžiada od Melvilla čas na rozmyslenie. Medzitým, skôr ako stihne kontaktovať Michela Legranda sa mu Legrand ozve sám so slovami "Nemaj výčitky ohľadne môjho odmietnutia...ak potrebuješ pomoc s aranžmánmi daj mi vedieť..." Krátko na to Demarsan zhliadol film bez hudby a prišla aj požiadavka ohľadom hudby z Melvillovej strany, ktorý požadoval minimalistickú hudbu v orchestrálnom duchu moderného džezového kvartetu a pustil mu hudbu Johna Lewisa z filmu ODDS AGAINST TOMORROW, s vyjadrením "Toto je zvuk, ktorý potrebujem!"
Demarsan zložil pre Melvillov film hudbu, ktorá bola v tedajšom filmovom priemysle obľúbená a bol to džez. Už samotná úvodná kompozícia Le Cercle Rouge nesie v sebe samotnu Melvillovu požiadavku ohľadom menšieho džezového komba s orchestrom. Demarsan do svojho džezového výberu zaradil bicie, piano, kontrabas, flautu, vibrafón, akordeón a skombinoval ho s mohutným bigbandom, ktorý hrá väčšinou vedľajšiu úlohu, až na niekoľko "source" kúskov kedy Demarsan "vyžmýka" zo svojho bigbandu čo sa len dá. Medzi také skladby patria Mattei et Santi (v jednej časti až "nebezpečne" pripomína časť hlavnej témy z FRANCUZSKEJ SPOJKY II (Don Ellis) - 1975) alebo Correy et Jansen. Demarsan využíva husľovú sekciu len pri navodení temných depresívnych nálad, ktorých je na CD pomenej a napriek tomu sú zvládnuté veľmi zaujímavo, kedže Demarsan do pozadia pridáva trombóny v najnižších registroch a celá vzniknutá koláž znie priam osudovo. Zvlášť v skladbe Final inédit, kde je tragickosť navodená cez dojímavé sólo hrané na trúbku, ktorá bola obľúbeným nástrojom v thrilleroch a policajných filmoch tej doby.
V skladbe Vogel s'enfuit sa okrem trombónov, saxafónov a huslí hrajúcich v spodných registroch objavuje aj klavír, kde je hrou ľavej ruky navodená mimoriadne temná atmosféra a do toho sa postupne pridávajú bicie, ktoré v závere skladby naberú nečakaný takmer funkový rytmus. Demarsan však svoje kompozície posúva ďalej a využíva zaujímavé kombinácie nástrojov ako napríklad v skladbe Avant le casse, kde kombinuje vibrafón s džezovou elektrickou gitarou. Vo všetkých džezových skladbách sú príjemne, nápadité sóla hrané, či už saxafónom, trombónom, klavírom, kontrabasom alebo spomínaným vibrafónom znejúce veľmi organicky a sviežo, a jedno či sa "sóluje" v komornejšej zostave nástrojov alebo v rámci bigbandu. Demarsan využíva možnosti nástrojov a džezovej improvizácie naplno, bez toho aby skĺzol do samoúčelného experimentovania. Nedá mi nespomenúť skladbu Un indicateur scruplex, ktorá je vlastne valčík založený na hre akordeónu a nechýba jej typický francúzsky zvuk plný optimizmu a radosti.
Jedno upozornenie, LE CERCLE ROUGE je džezový soundtrack ako "vyšitý" s vysokou mierou invencie v thrillerovských úsekoch. Priaznivci džezu si prídu na svoje a môžu si pridať k hodnoteniu ešte jednu hviezdičku a tí, ktorí nemajú radi džez si môžu odrátať hviezd koľko sa im ráči:) Ďalším pozitívom tohto hudobného skvostu je to, že opakovaným počúvaním, len dochádza k objavovaniu ďalších zaujímavosti v džezovej orchestrácii a samotné počúvanie je stále zaujímavejšie.
Na záver už len zopár slov Melvilla a Demarsana. Pri záverečnom mixe sa Melville obrátil k Demarsanovi a povedal mu "Eric (dovtedy vždy Monsieur d'Marsan), práve som sa rozhodol - tvoje meno bude v úvodných titulkoch." Ako hovorí Demarsan: "Bola to pre mňa odmena a zároveň nesmierna pocta. Bral som to ako znak rešpektu z jeho strany." Demarsan bol jediným skladateľom s ktorým Melville spolupracoval dvakrát. Spolupráca skončila Melvillovou smrťou v roku 1973.
RACHMANINOV
Hudba **** Album ***** Zvuk ****
|
