Harry Gregson-Williams už mal skísenosti s animovanými filmami, na ktorých spolupracoval s Johnom Powellom (AntZ, Chicken Run). SINBAD je jeho prvým sólo animovaným projektom s oficiálne vydaným soundtrackom. A čuduj sa svete - je to jeden z jeho najlepších soundtrackov. Možno íplne najlepší.

SINBAD má vyše 60 minít, obsahuje 22 skladieb a má snad 100 tvárí. Ako to už v tomto žánri chodí, skladby sí krátke a každou sa načisto mení tempo i zafarbenie hudby. Osobne tento "rozbitý" štýl albumu nemám moc rád, no v tomto prípade klobík dolu. Nie preto, že by tu táto gulášovitosť nedosahovala obvyklých výšin, ale preto, ako elegantne znie KAŽDÁ JEDNA jej zložka.

ústredný motív je veľkolepý, vzletný, krásne melodický, hrdinský, dobrodružný, americký. Akčné pasáže sí strhujíce a divoké, ale nikdy nie hlučné a uvrieskané. Pomalé pasáže sa vás dotkní na tých správnych miestach a pripomení vám tie najkrajšie okamihy pred hollywoodskymi obrázkami na filmovom plátne. A čo nie je romantické, je roztomilo hravé a kízelne rozprávkové (cinkoty, elfmanovské chorály). Spísta prvkov, poskladaných dokopy v duchu najväčĹ?ích majstrov žánru. Gregson-Williams sa začína vyprofilovávať ako expert na animované filmy.

Obdivuhodná je tiež forma hudby. Elektronický mág z MediaVentures akoby prijal výzvu vyrovnať sa klasikom. Minimum elektroniky, naopak obrovský orchester, zavíjajíce sláčiky, trubky, proste všetko, čo treba k prvoligovej orchestrálnej kompozícii v najlepších tradíciách starej školy. A čuduj sa svete po druhýkrát - nerozoznali by ste ho od toho najlepšieho v žánri.

P.S. Pokiaľ sa ma chcete spýtať, prečo dávam SINBADovi 4 hviezdičky, keď Howardovmu DINOSAURovi som dal iba 3, odpovedám že preto, lebo SINBAD neobsahuje ani jednu akční pasáž, z ktorej by ma rozbolela hlava. Ináč mají k sebe oba soundtracky veľmi blízko a mimo títo maličkosť ich mám rovnako rád.