Jamesa Hornera som začal spoznávať skrz jeho tvorbu z deväťdesiatych rokov. LEGENDS OF THE FALL, BRAVEHEART, TITANICâ?? všetko to boli krásne soundtracky, ktorým ale stále niečo chýbalo k dokonalosti. Boli to také šablónovité produkty s jedným náherným motívom a spístou variácií naň. Spístou vatičky, ktorá pôsobila tak nejak umelo. Hornera som sa kvôli tomu akosi nevedel naučiť rešpektovať, bol pre mňa len šikovným remeselníkom. Všetko sa zmenilo, keď som zaostril na jeho tvorbu z osemdesiatych rokov. GLORY a FIELD OF DREAMS neboli ani zďaleka umelé. Mali skutočné srdce. Boli oveľa íprimnejšie a osobnejšie než spomínaná trojica neskorších slaďákov. Spozornel som. A v tom bum! Prišiel KRULL - dielko kompozične rovnako brilantné, ako to najlepšie od Williamsa, Barryho, Goldsmitha alebo Herrmanna. Dielko, ktoré mi vyrazilo dych a stalo sa jedným z mojích najobľíbenejších soundtrackov. Dielko, vďaka ktorému som začal Hornerovi klaňať a sračičkám ako LEGENDS OF THE FALL, BRAVEHEART, alebo TITANIC posmievať.

KRULL je po všetkých stránkach geniálna vec, vysnený ideál faníšika filmovej hudby. Je to monumentálne dobrodružstvo, rozprávková fantasy rozmerov BARBARA CONANA, STAR WARS, SUPERMANA a STAR TREKU dokopy. KRULL obsahuje prakticky všetko, prečo môžte milovať filmoví hudbu. Od mysteriózneho vesmírneho objavovania nových svetov, cez veľké dobrodružné monumenty, ktoré vám rozprídia krv v žilách a vyhodia vás z kresla rovnako ako CUTTHROAT ISLAND, až po prekrásnu romantickí krehkosť v duchu Across the Stars z EPIZÓDY II. Tieto žánre sa na soundtracku neustále obmieňají a spolu so s zjednocujícimi chorálmi vytvárají až neuveriteľne kompaktní masu hudby, ktorá má neustále obrovské rozmery a ani na sekundu nezájde do tichého tápania, nevyhnutného pre podfarbenie obrazkov, ale nefungujíceho pri samostatnom posluchu. Na KRULLovi sa deje niečo neustále. Od prvej do poslednej sekundy.

Samozrejme, náladovo pestrá, na melódie a kízlo bohatá hudba ešte nemusí byť zárukou poslucháčskeho orgazmu. Randy Edelman skladá krásne motívy a jeho DRAGON: THE BRUCE LEE STORY je i napriek maximálnej pestrosti a popovosti iba dobrým soundtrackom. Pretože je kompozične až príliš jednoduchý, typicky edelmanovsky gíčový. Podobne, ako i Hornerov TITANIC. Lenže práve kompozičná prepracovanosť KRULLa je to, čo ho spolu s vyššie vymenovanými poslucháčsky najvďačnejšími atribítmi robí nielen pre uši príjemným, ale i intelektuálne rešpektuhodným majstrovským dielom. Nebudem popisovať s čím všetkým a pri ktorých konkrétnych náladách Horner operuje. Bolo by to na ďalších desať odstavcov. On totiž používa naozaj nehorázne širokí paletu nástrojov a hudobných postupov. Tak širokí, až ma níti prehlásiť, že KRULL je proste rovnako bohatý a čo do kreativity autora hodnotný soundtrack ako Poledourisov BARBAR CONAN.

Že Horner KRULLa nikdy neprekoná, je nad slnko jasné. Zložil ho vo svojich začiatkoch, keď ešte len prerážal do Hollywoodu a chcel v ňom uspieť. Síce sa pri hlavných akčných pasážach ľahko inšpiroval Holstovou planetou Mars, nedá sa povedať, že by ju vykradol. Je to skôr s potešením a íctou vzdaná pocta obdivovanému maestrovi. On celý tento KRULL je ostatne akoby VZDANIE POCTY FILMOVEJ HUDBE. Pre Hornera musel byť tento projekt v dobe jeho vzniku najdôležitejšou vecou jeho života. Doslova pri ňom vypľul dušu z tela. A i keď film samotný prepadol, to, čo preň zložil, sa stalo databankovým základom pre jeho tvorbu z tých lepších - osemdesiatych rokov -, a medzi soundtrackármi jedným z najpopulárnejším a najobdivovanejším albumom všetkých čias.

P.S. KRULL vyšiel celkovo v troch verziách. Najprv ako 41 minítový výber toho íplne najlepšieho, potom od tej istej firmy ako jeho rozšírená, 79 minítová edícia a nakoniec v roku 1998 ako 2CD album s kompletnou hudbou z filmu v chronologickom poradí. Tento 93 minítový gigant je z nich najdostupnejší a za cca $40 dolárov si ho môžte objednať na adrese www.supercollector.com. S mojou recenziou na soundtrack je to komplikované. Je písaná tak nejak na KRULLa vo všeobecnosti. Je jasné, že 2CD verzia soundtracku obsahuje zopár atmosferických (ale kompozične brilantných!) pasáží, ktoré by moje hodnotenie mohli stiahnuť na 4*. Berte to tak, že moje najvyššie hodnotenie sa vzťahuje na ono základné, 41 minítové vydanie a pokiaľ preferujete filozofiu "čím viac hudby - tým lepšie", proste si zaobstarajte ono 2CD.

Ĺ tvorlistový, kompletne farebný. 8 fotiek z filmu plus jedna z natáčania (hlavný hrdina s režisérom) a jedna Hornerova. Na prvých dvoch stranách sí menšie fotky lemované obsiahlym textom o filme a skladateľovi, na druhých dvoch sí väčšie fotky iba v spoločnosti filmových titulkov. Posledné dve strany zapůňa veľkopísmenový tracklist, obohatený jedno až dvoj-vetovými charakteristikami každej skladby vo filmovej scéne. 2CD Krabička je hrubá, priestor pod oboma médiami je priesvitný, s ďalšími farebnými obrázkami z filmu. Celkovo veľmi pekné prevedenie.

úplne prvé, základné vydanie soundtracku, obsahujíce skutočne len tie najväčšie perly mohutnej Hornerovej kompozície. Okamžite vypredané.

Táto rozšírená edícia bola po prvý krát vydaná v roku 1992 v dvoj tisícovom náklade (SCSE CD-4) a po okamžitom rozobraní sa jej hodnota vyšvihla na šialených $200 dolárov. Tá istá firma preto o dva roky neskôr vydala identickí hudbu pod iným výrobným číslom (SCSE CD-4-G) a opäť v limitovanom náklade, tentoraz iba 750 kusov. Jeho hodnota nikdy neprevýšila čiastku $125 dolárov a oba soundtracky sa stali zbytočnými v roku 1998, keď Super Tracks vydali 2CD s kompletnou hudbou z filmu v chronologickom poradí.