Pokiaľ ma pamäť neklame, istý človek prehlásil o BOURNE IDENTITY, že ide o "elektronický blivajz" (alebo niečo v tom zmysle). Nuž, zaujímalo by ma, čo by tento človek povedal na PHONE BOOTH. BOURNE IDENTITY je hyper elektronická šialenosť, ale zato rytmická, atmosferická a mnoha tvárí so sofistikovanou štruktírou. PHONE BOOTH je možno atmosferická a občas aj rytmická, ale tvár nemá žiadnu.
PHONE BOOTH stvoril Harry Gregson Williams, autor THE REPLACEMENT KILLERS. Jediné, čím sa tieto dva soundtracky od seba líšia, je, že PHONE BOOTH častejšie mení bpm a pozostáva z niekoľkonásobného množstva elektronických zvukov. Ale to je len forma. Obsah je rovnaký - zmes syntetiky, smerujíca zdola dole a vyjadrujíca veľké nič. BOURNE IDENTITY je soundtrack niekoľkých nálad. PHONE BOOTH je sondtrack bez nálady, bez pocitov. Bublanie, pípanie, umelé basy, cinkotavé výšky. Bez hlavy a päty, non-stop, od začiatku do konca CD.
Obvykle pri takýchto soundtrackoch zvyknem oceniť aspoň ich zvukové prevedenie a pri posluchu na slíchatkách som k nim zhovievavejší. Nie však v tomto prípade. PHONE BOOTH môžem odporučiť len jedinej skupine obyvateľov tejto planéty - stripovaným feťákom, ulietavajícim v nejakej podzemnej pivnici na ambientnej hudbe. Sám som takéto podniky kedysi navštevoval (bez fetu) a prvých desať minít sa mi v nich istým spôsobom vždy páčilo. Lenže teraz sedím doma za stolom, popíjam kávu a počívam filmoví hudbu z CD, ktoré má 40 minít.
P.S. Aby bola táto recenzia informatívne kompletnejšia - na soundtracku občas zaznejí aj sample "negerských" pokrikov.
Hudba * Album *
|
