ústredný motív z rambovskej trilógie je super. Kdo by ho nepoznal. V jednotke FIRST BLOOD je prednášaný akustickou gitarou, vďaka čomu znie najčistejšie, najpoetickejšie. Cítiť z neho smutné outsiderstvo hlavného hrdinu. Zaznie z prvej skladby a potom z predposlednej a poslednej. V tej predposlednej už je sprevádzaný väčším orchestrom a získává akčnejší, ídernejší ráz. V tej poslednej je zasa naspievaný Danom Hillom. A taktiež mu niet čo vytkníť. Tuctový mužský hlas, gitarky, klavír, bicieâ?? príjemná popová záležitosť. Tri skvelé skladby som spomenul a môžem prejsť k zvyšku.

Tracky 2 až 10 patria k tomu najhoršiemu, čo som doteraz počul od Goldsmitha. Akčno-thrillerová výplň, ktorá po prvých desiatich minítach začína vyvolávať bolesť hlavy. Nie až tak hlasitá a bombastická na AIR FORCE ONE, ale zato menej zaujímavá, horšie počívatelnejšia a občas odľahčená oddychovými chvíľami, v ktorých sa zase pre zmenu nedeje vôbec nič. Napätie, akcia, napätie, akcia. V krátkych, neustále sa meniacich pasážach, bez začiatku a konca, bez dlhšieho gradovania. Jediným zjednocujícim elementom hudby je "bublajíci syntezátor", ktorý Goldsmith spravil základným prvkom o triedu lepšieho a na posluch príjemnejšieho pokračovania RAMBO: FIRST BLOOD PART II.

Môj postoj k tomuto soundtracku popiera veškeré teórie, že moje recenzie soundtrackov sí objektívne. FIRST BLOOD je totiž medzi mnohými soundtrackármi veľmi obľíbený a niektorí ho dokonca považují za najlepší z trilógie. Podľa mňa je najhorší. A to možno len preto, lebo nemám vzťah ku Goldsmithovej akcii. K tej Zimmerovej vzťah mám a k tej Jerryho nie - jednoduchá rovnica. Niekto obdivuje akční kompozíciu tohto soundtracku a mňa z nej rozbolí hlava. Ja obdivujem akční kompozíciu Zimmerovho BROKEN ARROW a iných soundtrakcárov rozbolí hlava z neho. Nejde tu o to, čo je dobre napísané a zahrané, ale o to, čo sa komu páči a čo len on sám považuje za dobre napísané a zahrané. Objektivita neexistuje.

Keďže ide o reedíciu, Varesáci si dali záležať. 4-listový, s filmovými fotkami a veľmi dlhým rozborom filmu i soundtracku. Autorom textu je vedíci Varesákov, Robert Townson. Kompletne čiernobiele.

Staršie vydanie od Intrady obsahuje identickí hudbu, len má chudobnejší cover a bolo out-of-print ešte dávno pred varesáckym vydaním. údajne má aj o niečo horší zvuk. Ale to je fuk. Niet dôvodu, venovať mu pozornosť.