Soundtrackové béčko ako vyšité. 95 percent hudby pozostáva z hysterických výstupov agresívneho orchestra, alebo tichých, akože strašidelných pasáží. Orchester znie ostro, v štýle Alana Silvestriho, ale nedisponuje Silvestriho melodičnosťou a ráznosťou. V pojatí McNeelyho produkuje len nemastné, neslané plochy, ktoré pôsobia na uši ako sklenná vata na omak. A tie tiché, akože strašidelné pasáže... určite sa McNeely nevkradol do nejakých laboratórií a nevytiahol ich zo zásuvky s označením "ALIENS by James Horner"?! Katastrofa! Takých rozmerov, že to ani nemám chuť ďalej rozvíjať.

V ívode a závere VIRUSU zaznie nejaký náznak melódie. Má to byť evidentne ístredný motív soundtracku, ale v skutočnosti je to len márna snaha predviesť niečo v štýle efektného ívodu a hlavne grandiózneho záveru Silvestriho THE ABYSS. McNeely sa snaží predchádzajícej atmosferickej zmesy nasadiť charakteristickejšiu masku. Problém však je, že zatiaľ čo ABYSS má kompozične zaujímavé aj atmosferické jadro, VIRUS ho nemá a tak v jeho prípade ani niet čomu títo masku nasadiť.

Pardon, ešte som zabudol spomeníť ruské zbory, ktoré asi na minutku vykukní z posledného tracku. Ale určite by som na ne nezabudol, keby nejak mohli ovplyvniť finálny verdikt tejto recenzie: Podobne nezaujímavý, nenápaditý, plochý a nudný soundtrack, ako napríklad ALIEN: RESURRECTION. Tie dve hviezdičky sí len pre snaživých hudobníkov početne obsadeného orchestra, ktorí nemôže za to, akí partitíru im McNeely podstrčil pod nosy.

Dvojlistový, čiernobiely, so základnými ídajmi a dvomi fotkami. Tak malými, že nie je rozpoznať tváre hercov. Presne v duchu tých najslabších varesáckych bookletov.