Na to, od akého nevýrazného skladateľa pochádza, sa stal tento soundtrack až prekvapivo populárnym. A zaslížene. Niežeby to bol zrovna nejaký zázrak, ale poníka veľmi zaujímaví a originálnu alternatívu ku konvenčnej filmovej hudbe. Veľmi decentne a vkusne totiž mieša jemný sláčikový orchester a klavír s ambientnými elektronickými prvkami, akoby vypadnutými z Mobyho* zvukového repertoáru!
To najlepšie na K-PAXovi je jeho ístredný motív. Akože je najreprezentatívnejším nositeľom vyššie uvedenej kombinácie orchestra s ambientnou elektronikou, navyše ju mieša do podoby efektnej, rytmickej, takmer-disco skladby. Tento štýl zaznie z CD ešte v krásne vygradovanej 3. skladbe Taxi Ride a v závere soundtracku, no ostatok albumu už je bohužiaľ dosť nevýrazný. Nie špatný, ale skrátka nevýrazný. Rytmike sa už nedostáva žiadny priestor a s výnimkou ôsmej skladby, kde na chvíľu zaznie zaujímavý ženský vokál a roztomilá citácia Zimmerovej THE THIN RED LINE, už všetka hudba spočíva len v skímavých, klavírovo-ambientných plochách. Tu už je Shearmurova hudba iba nejakým experimentom, zaujímavo kombinujícim Newmanovu AMERICAN BEAUTY so syntezátorovými sci-fi prvkami. Pokiaľ to nepočívate zrovna v noci a na kvalitných sluchátkách, vašu pozornosť si to dlho neudrží.
K-PAX je príjemný, elegantný, maximálne nezávadný "soft-soundtrack", ktorý posíva výrazové prostriedky filmovej hudby niekam ďalej. A to predovšetkým preto, lebo sa nebojí vo veľkom kízliť s elektronikou na poli psychologickej drámy - čo je podľa mňa presne to tvorcovské pričinenie, za ktoré by sa mali napríklad udeľovať Oscary. Pokiaľ nie ste príliš konzervatívni a máte radi nové veci, URČITE sa vám bude páčiť. Len ma trošku mrzí, že nemôžem napísať, že z neho budete íplne hotovýâ??
* Pre tých najskalnejších pacientov - Moby je modla európskej undergroundovej disko-hudby.
Hudba *** Album ***
|
