S prvým Robocop mi aspoň Poledouris dokázal, ako obratne vie kombinovať syntezátory s orchestrom. Soundtrack bol nabušený veľmi slušne zorchestrovanou akčnou zmesou, ktorá však (bohužiaľ) príliš ignorovala melódie a sístredila sa skôr na rytmiku. Chvíle oddychu v ňom nedostali vôbec žiadny priestor a ístredný motív z neho (bohužiaľ) zaznel iba dva krát, pričom zakaždým len v zhruba pol minutkových epizódkach. Soundtrack u mňa v hodnotení skončil niekde medzi dvomi a tromi hviezdičkami, no vzhľadom k trojhvizdičkovým hodnoteniam melodických a podstatne príjemnejších Starship Troopers alebo Lassi som ho nakoniec položil na lopatky s 2*. A dífal som, že v treťom Robocopovi (toho druhého má na svedomí Leonard Rosenman) sa Poledouris vyvaruje starých chýb a poteší ma melodickým akčným dobrodružstvom, ktoré bude prípadne spestrené aj zopár pomalšími pasážami. A Robocop 3 moje očakávania na jednu stranu naplnil (pomalšie pasáže), no na druhí stranu ma sklamal ešte viacej než jednička.
Robocop 3 obsahuje podstatne viac tichších pasáží a na rad sa dostaní i nežnejšie sláčikové okamihy bez elektroniky. Lenže tie sí k ničomu, keď akčné pojatie nedosahuje kvalít prvého Robocopa. ústredného motívu si neužijeme o nič viac než v jednotke (zaznie iba dva krát, v skladbách 2 a 9) a akčná výplň postráda zjednocujícu mrštní energiu, ktorá by ju hnala strmhlav dopredu. Navyše soundtrack obsahuje i zopár veľmi nevhodných zvukových a tematických vsuviek, ktoré ho síce robia o niečo pestrejším než bola jednička, no na jeho celkový imidž pôsobia ako päsť na oko a miestami znejí až sebaparodicky. Ako ináč mám chápať šiestu skladbu Robo Fights Otomo, ktorá znie miestami ako hudba zo zábavného parku?
On vlastne celý Robocop 3 padá na svojom íbohom "imidži". Prvý Robocop je soundtrackom, ktorý síce má zopár podstatných mích (slabá melodičnosť a mierna monotónnosť), no na druhí stranu nepostráda výrazný svojský štýl, ktorého sa drží od prvej do poslednej sekundy. Je to obstojná futuristická akčná pecka, neustále sršiaca energiou a heroickým podtónom. Je to soundtrack, ktorý má aspoň svoj vlastný imidž. A to je tá podstatná vec, ktorá chýba Robocopovi 3. Ten je len jeho podivným klonom, v ktorom Poledouris nedokázal dať nový rozmer starej látke a miesto toho ju iba ozvláštnil zopár samoíčelnými syntezátorovými podivnosťami a zopár jemnejšími pasážami. Rovnako, ako som pri jednotke váhal medzi dvomi a tromi, váham pri dvojke medzi jednou a dvomi. A rovnako, ako som bol nekompromisný pri jednotke, som nekompromisný aj pri trojke. Ale berte to tak, že som skrátka príliš náročný. Pretože aj napriek všetkým spomínaným slabinám... sí aj horšie soundtracky než je tento.
Hudba * Album ** Zvuk ****
|
