The Jungle Book je medzi poslucháčmi soundtrackov tak trochu kontroverzné dielko. Mnohí ho zatracují a veľa je tiež takých, ktorí ho považují za autorove nejpodceňovanejšie dielo a zaraďují ho k tomu najlepšiemu z jeho tvorby. Ja sa zaraďujem do tej prvej skupiny. Nech som sa snažil akokoľvek, nech som ho počíval koľkokoľvek krát, nikdy sa mi v ňom nepodarilo nájsť nič výnimočné, ba dokonca ani len dosť dobré na to, aby som mu mohol dať vyššie, ako podpriemerné hodnotenie.
Ožeľme fakt, že k dobrodružnej skoro-rozprávke sa tu prítomný, Poledourisov uvrieskaný, agresíny orchester vôbec nehodí a zamerajme sa výhradne na hudbu samotní. Po formálnej pestrosti, ktorou oplýva napríklad
Conan the Barbarian, tu niet ani stopy a celý soundtrack sa nesie v duchu jednotvárne znejícich hravých
(Lassie) alebo akčných
(Robocop) postupov (vyjma elektroniky). To síce na jednu stranu zaisťuje kompaktnosť albumu ako celku, no na druhí stranu si to vyžaduje vysokí melodickí prepracovanosť. A práve jej absencia je najväčším kameňom írazu tohto soundtracku
.
Poledourisovi
Starship Troopers znejí takisto od začiatku do konca ako jednoliata masa hudby, no aspoň oplývají množtvom motívov a každá skladba má svoju vnítorní štruktíru.
Jungle Book však jednak chýba výraznejší ístredný motív (čo je u Poledourisa dosť zarážajíce) a navyše väčšina hudby na ňom pôsobí príliš chaoticky a neustrážene. Ukáže sa náznak melódie a o pár sekínd je zabitý akčným klišé, ktoré nemá hlavu ani pätu. Po jeho skončení sa melódia vráti, no iba na chvíľu, bez toho, aby sa dočkala rozvinutia. Spomínaná akcia navyše nie je ani zďaleka tak ľahodná na posluch, ako tá v
Starhip Troopers, prichádza nečakane a v kontraste s pasážami s jemnými sláčikmi pôsobí príliš rušivo.
Dobrodružný soundtrack Basila Poledourisa bez výraznejšieho, zjednocujíceho motívu? Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Tým najlepším na CD sa tak stáva "samostatná", štvrtá skladba
Mowgli, ktorá MÁ svoj vnítorný vývin a poníka rozvinutie jedného vedľajšieho motívu v pekní, conanovskí pochíťku v štýle skladby
The Orgy. Ale to je na 40 minutový soundtrack veľmi málo. Ako vzhľadom k žánru, tak i vzhľadom k reputácii jeho autora.
P.S. Americké vydanie soundtracku neobsahuje ívodní pieseň Kennyho Logginsa.
