Bernard Herrmann zložil hudbu k siedmym filmom Alfreda Hitchcocka (The Trouble With Harry, The Man Who Knew Too Much, The Wrong Man, North by Northwest, Psycho, Vertigo, Marnie). Ich spolupráca režisér-skladateľ je označovaná za najhodnotnejšiu v dejinách kinematografie. A VERTIGO je jej najštudovanejším a najrešpektovanejším dielom. Film je totiž pocitový, postavený na vizuálnej stránke a jej kontexte so sprievodnou hudbou. A pretože existuje len málo snímok, v ktorých by síhra týchto dvoch zložiek dosiahla toľkí efektívnosť.

Herrmanove VERTIGO je vášnivé, váhavé, hypnotické, hrozivé. Napínavý thriller s omračujíco silnými milostnými chvíľami (legendárna ľíbostná pasáž Scene D'Amour je niečo neopísateľné!). Skladateľ pracuje s osvedčeným zložením orchestra obvykle vytvárajíceho iba filmoví atmosféru, no tentoraz pridáva i množstvo výrazných melódií v skromnom i veľkolepom aranžmáneí. Po lopate povedané - tak, ako sí obyčajne jeho soundtracky funkčné skôr pri sledovaní filmu než počívaní CD, je Vertigo plnohodnotným poslucháčskym zážitkom hodným slíchadiel značky Sennheiser, zhasnutia svetla, zavretia očí a dokonalého sístredenia.

Neustála zmena tváre formálne jednotnej hudby, jej napínavosť, tajuplnosť, emocionálny náboj, množstvo prekvapivých momentov a celková lahodnosť pre poslucháčovo ucho prakticky vytvára zážitok porovnateľný so sledovaním samotného filmu. Herrmann neskladal hudbu štýlom "sem a sem prasknem hlavný motív a sem spravím nejakí výplň," ale každej scéne venoval osobití pozornosť, precítil ju a hudobne podmaľoval, akoby išlo o jeho životné dielo. Za starých čias to tak ostatne robili všetci hudobní skladatelia.

Rok na to, ako sa McNeely popasoval s jeho nahrávkou Herrmannovej klasiky sa dočkal film zreštaurovania a znovuuvedenia do kín. Reštaurovanie samozrejme zahýňalo aj vyčistenie pôvodnej zvukovej stopy a hudby a tak i táto dočkala ďalšej edície - oficiálneho soundtracku k tejto Vertigo: Restaured Version. Kvalita zvuku je pochopiteľne značne slabšia než u McNeelyho 24 bitovej verzii, no na druhí stranu oplýva nostalgickou poetikou filmovej a predstavuje skutočný (a nezameniteľný) originál. Album obsahuje íplne všetku hudbu z filmu, pochopiteľne zoradení v chronologickom poradí. Nachádzají sa tu tiež tri pasáže, ktoré zostali na McNeelyho nahrávke opomenuté a z CD prehrávača si ich môžeme vychutnať vôbec prvý krát. Ide o organoví suitu zo scény sledovania Madeleine na cintoríne (skladba Mission Organ) a skladby The Streets (2:23) a The Past and The Girl (3:11).