Raz som v jednom pražskom bazare narazil za lacné peniaze na títo vec. A ako fanda do hororov som bol pri pohľade na jej pekný booklet na vážkach, či ju kípiť alebo nie. Na nete som o nej nenašiel ani "ň", tak som ju tam radšej s podozrením nechal ďalej zapadať prachom. Prečo som o nej nikde nenašiel ani zmienku? Pretože evidentne nikto nechcel strácať čas zaoberaním sa ňou. Ja sa tu ňou ale teraz na chvíľku zaoberiem. Pre prípad, že by bol niekto z vás fanda do hororu a niekedy by na ňu narazil v nejakom bazareâ??
THE PEOPLE UNDER THE STAIRS pozostávají z troch trackov, pričom prvé dva sí sístom Graeme Revalla. Toto sísto sa spočiatku tvári ako pohodové jazzové improvizovanie nejakej kapely z pivnice vášho panelákového suseda. Následne prejde plynule do íchylných herrmannovských sláčikových a kontrabasových zárezov, prerušovaných ídermi kovových perkusií. Potom príde na rad nejaké ťažko identifikovateľné goldenthalovské strašenie, obklopené hlbokým tichom. Pridáte volume, aby ste ho hneď aj mohli (museli) stiahnuť, lebo odrazu do toho všetkého vstípia hnusné hlasité trubky. Ďalej následuje nejaká klavírová suita, opradená ďalšími sláčikmi a po nej ďalšie ostré sláčikové zárezy s chaotickými perkusiami. Ako keby už bol váš sused v pivnici unavený a len tak trieskal do vecí okolo seba.
Prvý, 12 minítový track, poskladaný z týchto, asi 2 minítových pasáží, máme za sebou a začína druhá skladba. Tá poníka prakticky to isté, akurát v dlhšej, 15 minítovej verzii. No a po nej, aby nám nebolo málo, si to dávame ešte raz, pre istotu rovno v 25 minítovej verzii. Síce v podaní iného skladateľa, ale v zásade takmer rovnako. Pribudní akurát nejaké šialené rockové gitary, bigbítové bicie, dramatické klavírové tóny a klávesové syntezátory, ale v charaktere a štruktíre hudby sa vôbec nič nezmení.
Ono v podstate z podobných ingrediencií ako táto vec, pozostáva aj väčšina atmosferických Goldenthalov. Ale práve pri porovnaní ktoréhokoľvek Goldenthala s touto vecou pochopíte, v čom spočíva tá ťažko odhaliteľná Goldieho unikátnosť. Jeho kompozíčné ílety mají elegantný štýl, atmosféru, hůbku. THE PEOPLE UNDER THE STAIRS nič také nemají a sí len trojskladbovým zhlukom kratučkých, prázdnych nástrojových ornamentov, ktoré na seba nijako nenadväzují a ako celok nedisponují absolítne žiadnou výpovednou hodnotou. Jedna vec ma štve. Že tento album trvá 54 minít, zatiaľ čo napríklad Poledourisov THE HUNT FOR RED OCTOBER trvá 30. Jesus Christ!!!
Hudba - Album -
|
