Na prvý pohľad taká normálna, obyčajná sobota. Na druhý pohľad sobota, počas ktorej sme sa po dlhej dobe konečne opäť raz stretli. Tentoraz znova v rekordnom počte 31 pacientov a tentoraz znova o niečo smelší a oťukanejší. Keď porovnávam atmosféru prvého Soundtrackingu s atmosférou tohoto posledného, mám pocit, akoby sme urobili obrovský krôčik smerom, ktorý nás vedie k niečomu naozaj veľkému. Ako to bude vyzerať keď budeme mať všetci o desať rokov viacej? Kto budú tí dvadsiatnici, ktorých súčasné posty zastáva 70% našeho osadenstva? Koľko nás o tých desať rokov spolu s nimi vlastne bude? To sú otázky, ktoré som si kládol, sediac v kútiku a sledujúc tie naše individuality.

Soundtracking 4 bol fajn. V jeho najslabšom bode sme sa všetci zhodli na tom, že súťaž potrebuje pre svoju prehnanú dĺžku a monotónnosť nové pravidlá a v tom najlepšom sme sa zhodli, že nová kultúrna vložka v podaní Fuxofta bola azda tým najkrajším, čo nás doteraz na našich stretnutiach postretlo. Hoci som zvyknutý, že ma len tak hocičo nerozhodí, Frantova 11 minútová suita známych filmových melódií na jeho synťáku ma naozaj dostala. A nielen mňa. Všetci sme sedeli ako prikovaní a načúvali lahodným tónom Legendy o vášni, Forresta Gumpa alebo Tanca s vlkmi. A všetci sme si po tých jedenástich minútach s veľkou chuťou zatlieskali. Franto - všetka česť - bolo to naozaj veľmi pekné!

Zvyšný obsah Soundtrackingu 4 sa niesol v klasickom opare predošlých stretnutí. Debaty, kšefty a neustále zakurovanie v dealerovom hi-fi zázraku – presne tak, ako to máme všetci najradšej. Asi najprelomovejšou udalosťou sa stala šokujúca Lokutusova nevýhra prvého miesta v súťaži. Zlatý pohár si odniesol MP3-man zkapa, strieborný druhý MP3-man Palto, bronz spomínaný (a šokovaný) Lokutus a zvyšok sa pod dealerovým dozorom roztriedil klasicky medzi ostatných pacientov. Jediná zástupkiňa nežného pohlavia – KevSpa – samozrejme neabsentovala a po prvý raz bol prítomný tiež najmladší z nás - neúnavný, podnikavý cinemácky inzerent soundtrackov za horibilné ceny - movie. A aby som nezabudol, v spoločnosti Frazera z Premiere nás prišiel pozrieť tiež brňácky klasik Roman Dvořák, ktorý mal kedysi dávno na starosti portréty skladateľov v Cineme a dnes sa oddane venuje vyvádzaniu vo svojej branži ekonóma.

A to je asi tak všetko. Keď nepočítam moje, tagawove a SHDčkove nezabudnuteľné dobrodružstvo s obedňajším odskočením si do xeroxu (tagawa jazdí zásadne jednosmerkami a zásadne, iba keď je na blízku polícia...), prebehlo všetko tak, ako bolo v pláne. Skrátka ďalší príjemný Soundtracking, ktorý pohladil, vybrakoval peňaženku, zaťažil batoh na chrbte a zanechal príjemné spomienky. Nič menej, ani nič viac. Ale to nám predsa k aspoň chvíľkovému šťastiu postačí tiež, no nie?

P.S. Som presvedčený, že jedným z tých dviadsiatnikov, ktorí nám o desať rokov budú robiť spoločnosť na Soundtrackingoch, bude aj moj brat Adam. Má 12 rokov a v zlomku sekundy vyhŕkne názov filmu, z ktorého motív plynie z mojej domácej aparatúry...

Janchor, dealer, Petr, rdvorak, IRONWILL, Gimli, KevSpa, Maxxina, Ant_Antony, Lucas, Kermit XT, Fuxoft,
TToper, Palto, cityman, Advokát, zkapa, Woodstock, tagawa, ubik, Lokutus, SHD, rrichter

Jirka Novák, Thomas, movie, pepak, Steve, YaroslaF, Frazer

POMO