Keby
ste aj ako znalec a fanúšik filmovej hudby niekedy prechádzali
Santa Monicou v Kalifornii, pravdepodobne by ste si ho vôbec
nevšimli. Rozľahlý komplex nenápadných prízemných budov,
na prvý pohľad pripomínajúcich skladisko textílií. Koho by
napadlo, že vo vnútri takéhoto objektu sa môže skrývať
najväčšia továreň na filmovú hudbu, z ktorej vzišli také
diela ako Oscarom ovenčený The Lion King, alebo cenou
Grammy ocenený Crimson Tide? Ale
presuňme sa tam, kde to všetko začalo.
Najhlbšie
korene siahajú až do Anglicka, začiatku sedemdesiatych rokov.
Tu sa dvaja gitaroví nadšenci Hans Zimmer a Jay Rifkin
spoznali pri spoločných hodinách gitarovej školy a po neustálom
nachádzaní spoločných vízií v túžbe tvoriť hudbu
sa z nich časom stali nerozluční priatelia. Zatiaľ čo
Rifkin sa zameriaval predovšetkým na teóriu produkcie,
Zimmerovy bolo bližšie priame komponovanie predovštkým
elektronickej hudby. Svoju profesionálnu kariéru hudobníka odštartoval
spoluprácou s Trevorom Hornom a Geoffom Downesom na
celosvetovom pop hite Video Kiled the Radio Star. Vďaka
tomuto úspechu sa dostal do kontaktu s významnejšími
tvorcami a zanedlho sa dal dokopy s filmovým skladateľom
Stanley Myersom. A práve ten ho uviedol do sveta hudby,
ktorá Zimmera očarila natoľko, že sa jej rozhodol venovať
zvyšok svojho života.
Fascinácia
možnosťou kombinovať dve zdanlivo nezlúčiteľné formy
hudby – elektronické syntezátory a symfonický
orchester ho načisto pohltila. Spolu s Myersom založili v Londýne
hudobné štúdio "Lillie Yard" a začali skladať hudbu k televíznym
seriálom a celovečerným filmom. Kľúčovou zákazkou sa
pre nich stal filmový hit My Beautiful Laundrette, po úspechu
ktorého začali prichádzať čoraz zaujímavejšie objednávky.
Zimmer sám skomponoval soundtracky k filmom Vardo, Wonderland
a Paperhouse a bol tiež prizvaný k spolupráci
s Ryuichi Sakamotom a Davidom Byrneom na Bertolucciho
Oscarmi ovenčenom Poslednom cisárovi.
Skutočný
zlom v jeho kariére však nastal až po zložení dobrodružnej
hudby pre nízkorozpočtový film z prostredia Južnej
Afriky A World Apart. Chýry o kvalitách tohto
diela sa doniesli až do uší hollywoodskych producentov a tí
mu obratom ponúkli prácu na Rain Manovi Barryho
Levinsona. Zimmer sa chopil jedinečnej príležitosti a so svojím
starým "gitarovým" priateľom Jayom Rifkinom si v Los
Angeles v priestoroch štúdií United Artists prenajal pod
firemnou značkou "Media Ventures" jednu nahrávaciu
miestnosť. Zanietenie, aké venovali tomuto projektu prinieslo
nečakane šťavnaté ovocie, keď bola hudba z Rain
Mana nominovaná na Oscara. Ich pracovné perspektívy
nadobudli zo dňa na deň nečakaných rozmerov a dvojica
si v neďalekej Santa Monice okamžite zaobstarala rozľahlejšie
priestory. Písal sa rok 1989 a pôvodne malé, nenápadné
logo "Media Ventures" sa stalo synonymom prvotriednej
filmovej hudby.
. |
 |
 |
Zimmerov
brlôžtek |
Hlavná
strižňa |
. |
Počas
nasledujúcich troch rokov boli Zimmer a Rifkin na
roztrhanie a stále stúpajúce množstvo takých kvalitných
projektov ako Black Rain, Driving Miss Daisy
alebo Days of Thunder ich dohnalo až k myšlienke
založiť si svoje vlastné, rozľahlejšie štúdio, v ktorom
by mohli poskytnutím priestoru začínajúcim skladateľom rozšíriť
svoje pole pôsobnosti. Prvými, ktorí sa presťahovali do
komplexu Media Ventures boli Mark Mancina a John Van
Tongeren. Zatiaľ čo Van Tongeren sa orientoval skôr smerom k televíznym
projektom (napr. Outer Limits), Mancina sa vrhol strmhlav
do filmového sveta blockbusterov zložením hyper elektronického
soundtracku k akčnému hitu Speed.
Inšpirácia Zimmerovým štýlom komponovania elektronickej akčnej
hudby tu dostala nový, svojský rozmer a spokojnosť
producentov a režiséra Jana De Bonta viedli k ďalšej
spolupráci s Mancinom, tentoraz na ešte väčšom
projekte Twister. Po tomto mega hite sa už Mancina
ocitol na listine profesionálnych skladateľov a s nahratím
hudby k filmu Con Air a s vďakou svojmu učiteľovi
Zimmerovi spoločnosť Media Ventures navždy opustil.
Nasledujúce
roky sa príchodom nových síl tím MV neustále
rozrastal a filmové projekty sa podľa dôležitosti rozdeľovali
medzi jednotlivých skladateľov. Jedným z najvýznamnejších
"mužov v pozadí" sa stal nepochybne Gavin
Greenaway,
ktorý sa v minulosti ešte ako samostatná jednotka pod krídlom
spoločnosti Independently Thinking Music podieľal na orchestráciách
Zimmerovho Beyond Rangoon. Spolu s dlhoročným
priateľom Johnom Powellom, ktorý bol začiatkom osemdesiatych
rokov taktiež spoluzakladateľom I.T.M., sa v roku 1997
fixne pripojili k Media Ventures a stali sa ich
neoddeliteľnou súčasťou. Greenaway dodnes uplatňuje svoje
nadanie predovšetkým ako dirigent (The Prince of Egypt, The
Thin Red Line, Gladiator) a Powell sa zameriava na
vlastné autorské projekty (Face/Off, Endurance)
alebo na spolupráce s ostatnými členmi MV. Za jeho najúspešnejšiu
spoluprácu sa dá označiť tá s Harrym Gregson-Williamsom,
s ktorým skomponovali také hitovky ako Ant Z
alebo Chicken Run.
A
Harry Gregson-Williams sa do MV taktiež nepriplietol iba náhodou.
Tento Angličan sa dostal do kontaktu s filmovou hudbou práve
cez niekdajšieho Zimmerovho spoločníka Stanleyho Myersa, ktorý
v ňom odhalil neobvyklé hudobné nadanie a ponúkol
mu prácu orchestrátora a aranžéra jeho vlastných
projektov. Gregson-Williams sa veľmi rýchlo zaučil do tajov
techniky skladania filmovej hudby a spoznal sa s Zimmerom,
s ktorým neskôr spolupracoval na väčšine jeho
projektov, nahrávaných v Londýne (The Lion King,
Crimson Tide, K2). Do Santa Monici sa presťahoval v roku
1995, keď dostal možnosť širšej spolupráce na Zimmerovych
dielach Muppet Treasure Island a Broken Arrow.
Jeho prvým vlastným veľkým úspechom bola hudba k filmu
Bille Augusta Smilla’s
Sense of Snow
a dnes má už na konte také hitovky ako The
Borrowers, The
Replacement Killers alebo Armageddon a Enemy
of the State,
s ktorými mu vypomáhal legendárny gitarista a externý
člen MV Trevor Rabin.
 |
 |
Williamsova
dielňa |
Ronova
dielňa |
Posledným
z najvýraznejších členov tímu je Jeff Rona, ktorého súčasná
tvorba je taktiež silne inšpirovaná Zimmerovým skladateľským
fenoménom. Rona si však úspešne ponecháva svoj vlastný štýl
komponovania a s jeho bohatými hudobnými skúsenosťami
(skladal hudbu pre divadlo i tance, venoval sa dirigovaniu,
orchestrovaniu a môže sa pýšiť úctyhodným hudobným
vzdelaním) vie jedinečným spôsobom inovovať kombinovanie
orchestra s elektronickými prvkami. Popri spoluprácach na
Zimmerovych soundtrackoch Toys alebo The Fan a množstve
televíznych seriálov (napr. Chicago Hope)
zostáva jeho najreprezentatívnejším a zároveň jediným
- oficiálne na CD vydaným - dielom meditatívna hudba k Scottovmu
námorníckemu dobrodružstvu White Squall.
Ostatní
členovia zatiaľ zostávajú v pozadí a venujú sa
menším projektom, často veľmi odlišného, menej komerčného
charakteru. Nemec Henning Lohner a Írčan Patrick Cassidy
skladajú hudbu prevažne k európskym filmom a jeden
z niekdajších zakladateľov kultovej skupiny Culture Club Roy
Hay pôsobí v oblasti televízie (seriál Cracker)
a malých filmových produkcií. Popri už spomínanom Trevorovi
Rabinovi sa za veľmi významného externého spolupracovníka dá
označiť tiež dlhoročný Zimmerov priateľ Nick
Glennie-Smith, spoluautor veleúspešnej The Rock a autor
skvelého The Man in the Iron Mask.
Pre Nicka znamená nezávislosť viac než čokoľvek iné a svoj
vzťah k MV mu plne vyhovuje. Na oplátku za jeho výpomoc
na ich prácach mu poskytujú nahrávacie priestory, kde
realizuje svoje vlastné projekty (Fire Down Below, Home
Alone 3).
Najväčšou
dominantou Media Ventures ale samozrejme zostane navždy Hans
Zimmer, ktorý všetkým spomínaným (+ zopár ďalším)
skladateľom nielen že umožnil vstup do magického sveta
profesionálneho komponovania filmovej hudby, ale tiež im ukázal
smer, ktorým sa majú uberať, aby sa v tomto obore stali
žiadanými. O jeho výnimočnom talente a genialite svedčí
jednak nejeden Oscarový úspech (či už vo forme nominácie - As
Good As it Gets, The Thin Red Line alebo priamo výhry
– The Lion King), ale tiež status jedného z najžiadanejších
a najlepšie platených filmových skladateľov na prelome
tisícročí. Jeho materská spoločnosť Media Ventures, v súčasnosti
združujúca jedenásť skladateľov, je ukážkovým príkladom
dokonale fungujúcej tímovej spolupráce a svoje mediálne
pôsobenie rozšírila tiež do sveta profesionálnej tvorby
internetových stránok a filmovej, televíznej i hudobnej
produkcie (filiálka "Mojo Records", orientovaná na
produkciu nezávislej hudby je Rifkinovým splneným životným
snom). Ich žánrové zameranie síce nepozná hraníc, no vzhľadom
k tomu že filmovej akcii predsa len svedčia viacej
elektronické kompozície než klasický orchester, práve v tomto
žánri sa stali najväčšími preborníkmi. Medzi tých, ktorí
permanentne využívajú ich "služby" patrí jednak jeden z najmocnejších
hollywoodskych producentov Jerry Bruckheimer (Con Air, The
Rock, Armageddon) a tiež napríklad aj Spielbergova
spoločnosť DreamWorks, ktorej hudobnej divízii DreamWorks
Records šéfuje sám Zimmer. Media Ventures sa skrátka za necelých desať rokov svojej existencie
stali zásadnou a nenahraditeľnou
súčasťou hollywoodskej filmovej mašinérie a moderného
sveta médií. |