Počas nasledujúcich troch rokov boli Zimmer a Rifkin na roztrhanie a stále stúpajúce množstvo takých kvalitných projektov ako Black Rain, Driving Miss Daisy alebo Days of Thunder ich dohnalo až k myšlienke založiť si svoje vlastné, rozľahlejšie štúdio, v ktorom by mohli poskytnutím priestoru začínajúcim skladateľom rozšíriť svoje pole pôsobnosti. Prvými, ktorí sa presťahovali do komplexu Media Ventures boli Mark Mancina a John Van Tongeren. Zatiaľ čo Van Tongeren sa orientoval skôr smerom k televíznym projektom (napr. Outer Limits), Mancina sa vrhol strmhlav do filmového sveta blockbusterov zložením hyper elektronického soundtracku k akčnému hitu Speed. Inšpirácia Zimmerovým štýlom komponovania elektronickej akčnej hudby tu dostala nový, svojský rozmer a spokojnosť producentov a režiséra Jana De Bonta viedli k ďalšej spolupráci s Mancinom, tentoraz na ešte väčšom projekte Twister. Po tomto mega hite sa už Mancina ocitol na listine profesionálnych skladateľov a s nahratím hudby k filmu Con Air a s vďakou svojmu učiteľovi Zimmerovi spoločnosť Media Ventures navždy opustil. 

Nasledujúce roky sa príchodom nových síl tím MV neustále rozrastal a filmové projekty sa podľa dôležitosti rozdeľovali medzi jednotlivých skladateľov. Jedným z najvýznamnejších "mužov v pozadí" sa stal nepochybne Gavin Greenaway, ktorý sa v minulosti ešte ako samostatná jednotka pod krídlom spoločnosti Independently Thinking Music podieľal na orchestráciách Zimmerovho Beyond Rangoon. Spolu s dlhoročným priateľom Johnom Powellom, ktorý bol začiatkom osemdesiatych rokov taktiež spoluzakladateľom I.T.M., sa v roku 1997 fixne pripojili k Media Ventures a stali sa ich neoddeliteľnou súčasťou. Greenaway dodnes uplatňuje svoje nadanie predovšetkým ako dirigent (The Prince of Egypt, The Thin Red Line, Gladiator) a Powell sa zameriava na vlastné autorské projekty (Face/Off, Endurance) alebo na spolupráce s ostatnými členmi MV. Za jeho najúspešnejšiu spoluprácu sa dá označiť tá s Harrym Gregson-Williamsom, s ktorým skomponovali také hitovky ako Ant Z alebo Chicken Run. 

A Harry Gregson-Williams sa do MV taktiež nepriplietol iba náhodou. Tento Angličan sa dostal do kontaktu s filmovou hudbou práve cez niekdajšieho Zimmerovho spoločníka Stanleyho Myersa, ktorý v ňom odhalil neobvyklé hudobné nadanie a ponúkol mu prácu orchestrátora a aranžéra jeho vlastných projektov. Gregson-Williams sa veľmi rýchlo zaučil do tajov techniky skladania filmovej hudby a spoznal sa s Zimmerom, s ktorým neskôr spolupracoval na väčšine jeho projektov, nahrávaných v Londýne (The Lion King, Crimson Tide, K2). Do Santa Monici sa presťahoval v roku 1995, keď dostal možnosť širšej spolupráce na Zimmerovych dielach Muppet Treasure Island a Broken Arrow. Jeho prvým vlastným veľkým úspechom bola hudba k filmu Bille Augusta Smilla’s Sense of Snow a dnes má už na konte také hitovky ako The Borrowers, The Replacement Killers alebo Armageddon a Enemy of the State, s ktorými mu vypomáhal legendárny gitarista a externý člen MV Trevor Rabin.

Williamsova dielňa	Ronova dielňa

Posledným z najvýraznejších členov tímu je Jeff Rona, ktorého súčasná tvorba je taktiež silne inšpirovaná Zimmerovým skladateľským fenoménom. Rona si však úspešne ponecháva svoj vlastný štýl komponovania a s jeho bohatými hudobnými skúsenosťami (skladal hudbu pre divadlo i tance, venoval sa dirigovaniu, orchestrovaniu a môže sa pýšiť úctyhodným hudobným vzdelaním) vie jedinečným spôsobom inovovať kombinovanie orchestra s elektronickými prvkami. Popri spoluprácach na Zimmerovych soundtrackoch Toys alebo The Fan a množstve televíznych seriálov (napr. Chicago Hope) zostáva jeho najreprezentatívnejším a zároveň jediným - oficiálne na CD vydaným - dielom meditatívna hudba k Scottovmu námorníckemu dobrodružstvu White Squall.

Ostatní členovia zatiaľ zostávajú v pozadí a venujú sa menším projektom, často veľmi odlišného, menej komerčného charakteru. Nemec Henning Lohner a Írčan Patrick Cassidy skladajú hudbu prevažne k európskym filmom a jeden z niekdajších zakladateľov kultovej skupiny Culture Club Roy Hay pôsobí v oblasti televízie (seriál Cracker) a malých filmových produkcií. Popri už spomínanom Trevorovi Rabinovi sa za veľmi významného externého spolupracovníka dá označiť tiež dlhoročný Zimmerov priateľ Nick Glennie-Smith, spoluautor veleúspešnej The Rock a autor skvelého The Man in the Iron Mask. Pre Nicka znamená nezávislosť viac než čokoľvek iné a svoj vzťah k MV mu plne vyhovuje. Na oplátku za jeho výpomoc na ich prácach mu poskytujú nahrávacie priestory, kde realizuje svoje vlastné projekty (Fire Down Below, Home Alone 3). 

Najväčšou dominantou Media Ventures ale samozrejme zostane navždy Hans Zimmer, ktorý všetkým spomínaným (+ zopár ďalším) skladateľom nielen že umožnil vstup do magického sveta profesionálneho komponovania filmovej hudby, ale tiež im ukázal smer, ktorým sa majú uberať, aby sa v tomto obore stali žiadanými. O jeho výnimočnom talente a genialite svedčí jednak nejeden Oscarový úspech (či už vo forme nominácie - As Good As it Gets, The Thin Red Line alebo priamo výhry – The Lion King), ale tiež status jedného z najžiadanejších a najlepšie platených filmových skladateľov na prelome tisícročí. Jeho materská spoločnosť Media Ventures, v súčasnosti združujúca jedenásť skladateľov, je ukážkovým príkladom dokonale fungujúcej tímovej spolupráce a svoje mediálne pôsobenie rozšírila tiež do sveta profesionálnej tvorby internetových stránok a filmovej, televíznej i hudobnej produkcie (filiálka "Mojo Records", orientovaná na produkciu nezávislej hudby je Rifkinovým splneným životným snom). Ich žánrové zameranie síce nepozná hraníc, no vzhľadom k tomu že filmovej akcii predsa len svedčia viacej elektronické kompozície než klasický orchester, práve v tomto žánri sa stali najväčšími preborníkmi. Medzi tých, ktorí permanentne využívajú ich "služby" patrí jednak jeden z najmocnejších hollywoodskych producentov Jerry Bruckheimer (Con Air, The Rock, Armageddon) a tiež napríklad aj Spielbergova spoločnosť DreamWorks, ktorej hudobnej divízii DreamWorks Records šéfuje sám Zimmer. Media Ventures sa skrátka za necelých desať rokov svojej existencie stali zásadnou a nenahraditeľnou súčasťou hollywoodskej filmovej mašinérie a moderného sveta médií.