FUBAR
F*cked Up Beyond All Recognition


V roku 1998 uviedol Steven Spielberg vojnovú drámu SAVING PRIVATE RYAN, rozprávajúcu o záchrane jedného amerického vojaka krátko po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii. Film sa však zapísal do filmových dejín 20 minútovou naturalistickou sekvenciou dobíjania pláže Omaha, o ktorej pôsobivosti svedčí fakt, že vojnoví veteráni ju označili ako verné zobrazenie brutality vtedajších bojov. Snímka mala tiež za následok krátko trvajúcu vlnu vojnových filmov (Zimmerom ohudobnený THE THIN RED LINE, alebo ENEMY AT THE GATES a WINDTALKERS s hudbou Jamesa Hornera.) a duom Spielberg/Hanks produkovanú televíznu minisériu BAND OF BROTHERS (Michael Kamen), ktorá sa nedávno dočkala "spin-offu" THE PACIFIC (Hans Zimmer a klony). SAVING PRIVATE RYAN získal o.i. 5 Oscarov (réžia, strih, kamera, zvuk, strih zvukových efektov). Medzi nepremenenými nomináciami bola aj nominácia za najlepší film (strata na romantickú mystifikáciu SHAKESPEARE IN LOVE) a za najlepšiu hudbu (strata na LIFE IS BEAUTIFUL Nicolu Piovaniho), ktorú pre Spielberga už po 16.-ty krát obstaral John Williams.

Spielberg a Williams sa hneď na začiatku dohodli, že bojové sekvencie nebudú podfarbené žiadnou hudbou. Tie boli "ohudobnené" zvukmi vojny, ktoré namiešal zvukár zo Skywalker Sound Gary Rydstrom (držiteľ Oscara za JURASSIC PARK). Hudba mala len v momentoch pokoja prinášať emocionálne uvoľnenie. Nekonala sa teda žiadne patriotická, hudba, ktorú John skomponoval pre filmy ako BORN ON FOURTH OF JULY a JFK. Táto Williamsova hudba je podstatne introvertnejšia a náladovo má blízko k čiastočne nepoužitej kompozícii k filmu PLATOON, ktorú skomponoval Georges Delerue - je to smútok a bolesť vo svojej najčistejšej forme namiešaná tradičným Williamsovským zvukom.

Keďže hudba nemala byť koncipovaná tematicky pestrá záležitosť, Williams sa priklonil k použitiu niekoľkých vedľajších motívov, ktoré boli len minimálne rozvíjané. Je tiež zaujímavé, že záverečná skladba Hymn to the Fallen bola skomponovaná ako posledná, čo je tak trochu neobvyklé, keďže John komponuje témy ako prvé, aby sa od nich odvíjala ostatná hudba. Ale podľa Williamsových slov mala táto skladba skôr slúžiť ako posledná pocta padlým, takže nemala mať priamu nadväznosť na ostatnú hudbu. Hymn to the Fallennespadá do patriotických klišé - žiadne preexponované sóla trubiek a perkusií (JFK), či burácajúce sláčikové nástroje (BORN ON FOURTH OF JULY), alebo to všetko spojené v jeden celok (THE PATRIOT). Táto nadpozemsky krásna skladba sa pomaličky stupňuje od osamelých úderov perkusií, jemnučkého zboru podčiarknutého dychovými nástrojmi a sláčikmi, cez skvelú pasáž zloženú z len dychových nástrojov Tima Morrisona, Thomasa Rolfsa a Gusa Sebringa až po katarzný vrchol, v ktorom sa naplno rozozvučí celý orchester a zmiešaný zbor. Tento Williamsov skvost otvára a v identickej podobe aj uzatvára toto CD.

Skladby 2 až 9 sú už trochu inou kávou. Všetky skladby sa držia veľmi pri zemi. Väčšinou pozostávajú z vedúcich dychových nástrojov (2 trubky, 1 lesný roh), hlbokých sláčikov, a občasných, ale nie príliš výrazných vojenských perkusií. Celé je to namiešané vo veľmi pomalom až zádumčivom tempe. Z tejto masy hudby trochu vyčnieva druhá skladba Revisiting Normandy a tretia Omaha Beach kde sú vyššie spomenuté elementy dobre spojené a oproti zvyšku hudby pôsobia ešte zaujímavo. Ostatok hudby sa až na šiestu skladbu Defense Preparations, kde zaznie aj malý náznak akcie (ktorý by sme pokojne mohli zaradiť do o rok staršieho THE LOST WORLD: JURASSIC PARK), nesie v týchto náladách. Aj pri sústredenom posluchu človek prestane vnímať pauzy medzi skladbami a veľmi ľahko sa môže dostaviť nuda, z ktorej ho vytrhne až záverečná skladba Hymn to the Fallen (Reprise). Pri správnej nálade Vám môže posluch skladieb 2 až 9 navodiť príjemné zimomriavky, ale to je skôr ojedinelý úkaz.

SAVING PRIVATE RYAN je hudba vyhovujúca predovšetkým účelom filmu, a investujte doň len v prípade, že patríte k oddaným fanúšikom Johna Williamsa. Ak Váš záujem začína a končí skladbou Hymn to the Fallen tak odporúčam zaobstarať si napr. vynikajúcu kompiláciu John Williams: Greatest Hits 1969-1999 kde som sa ja osobne s touto úchvatnou skladbou stretol po prvý krát.


Darabont

Trojlistový, rozkladací, v sivozelenej farbe (ako väčšina filmu). Obsahuje niekoľko fotiek z filmu, výpis tvorcov filmu aj soundtracku a komentár režiséra:


"With Saving Private Ryan, John Williams has written a memorial for all the soldiers who sacrificed themselves on the altar of freedom in the Normandy Invasion on June 6, 1944. Pay particular attention to the cue entitled 'Hymn to the Fallen,' which never appears in the main text of the film, only at the end credit roll. It's a piece of music and a testament to John Williams' sensitivity and brilliance that, in my opinion, will stand the test of time and honor forever the fallen of this war and possibly all wars.

In all of our 16 collaborations, Saving Private Ryan possibly contains the least amount of score. Restraint was John Williams' primary objective. He did not want to sentimentalize or create emotion from what already existed in raw form. Saving Private Ryan is furious and relentless, as are all wars, but where there is music, it is exactly where John Williams intends for us the chance to breathe and remember.

As with Schindler's List, John Williams chose the Boston Symphony Orchestra and the deeply resonant qualities of Symphony Hall to record the score for Saving Private Ryan. I would like to give special mention to Tim Morrison, Thomas Rolfs (trumpets) and Gus Sebring (French horn) for their heartfelt solos, and to Kenny Wannberg, who has been a close collaborator of John Williams and mine from almost the very beginning of my career."

-Steven SPIELBERG